Návod na demokraciu

Autor: Marta Medzihradská | 2.8.2013 o 13:43 | (upravené 20.8.2014 o 21:54) Karma článku: 4,32 | Prečítané:  515x

Demokracia je o moci, pričom moc je charakteristická tým, že ak jej má niekto veľa, niekto iný jej má málo. Ak niekde pribúda, niekde inde zákonite odbúda.

Historická cesta k demokratickému štátu viedla cez obmedzovanie moci suverénov a jej prenášanie na stále väčší počet subjektov: šľachtu, buržoáziu, ... V 18. storočí Montesquieu navrhol rozdeliť štátnu moc do troch centier, medzi moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Počet voličov do národných parlamentov sa zväčšoval o chudobnejších, o ženy, o mladších. Proti nahromadeniu moci v centrách sa posilňovali regionálne samosprávy a vytváralo sa množstvo ďalších a ďalších podobných mechanizmov.

V ideálnej demokratickej spoločnosti je moc rovnomerne rozložená medzi všetkých členov. Pričom demokratický nemusí byť len štát so svojou ústavou a zákonmi, ale aj manželstvo, rodina, pracovný kolektív, skupina priateľov,... Demokracia je citlivosť na vyrovnané rovnoprávne vzťahy. Preto je postavenie menšín v spoločnosti meradlom stupňa jej demokracie.

Každý je členom nejakej menšiny, (žena, dôchodca, manuálny robotník, chodec, ...), alebo by v nejakej veľmi rád bol (dlhovlasý muž, manžel Rómky, neskrytý homosexuál, ...), keby mu to neprinášalo spoločenské poníženie a nevýhody. Preto podporovanie tolerancie k menšinám je osobným záujmom každého jednotlivca, len nie každý sa k tomuto záveru dopracoval. Dovolím si tvrdiť, že veľká väčšina z nás rada niekoho skritizuje a poníži len v záujme posilnenia svojho postavenia, alebo svojej skupiny. Pričom tak robíme celkom prirodzene a temer si neuvedomuje nejaký zlý úmysel.

V podobnom postavení ako sú menšiny v štáte, sú najslabší jedinci v skupine. V demokracii sa nehľadajú ich najrôznejšie osobitosti na to, aby sa im „odobrala moc". Každý môže byť iný bez toho, aby bol neustále ponižovaný a ukracovaný o výhody, ktoré iným automaticky narastajú, trebárs len v lepšom cítení sa a väčšej odvahe.

Preto opakom k demokratickému systému, ktorý rozdrobuje moc na drobné je elitársky systém, ktorý naopak podporuje zoskupovanie sa moci do centra. Elitársky systém sa veľmi často vyskytuje v našich učiteľských kolektívoch. Vybrala som si ich, pretože ich poznám a tiež preto, že je v nich veľa členov na rovnakej formálnej mocenskej úrovni, ale nie faktickej. Potreba presadiť sa, alebo udržať si pracovné miesto vedie učiteľov ku "kolaborácii" s vedením, kde sa následne nahromadí príliš veľa moci. Učitelia sa tak stanú bezbranní voči akýmkoľvek rozhodnutiam vedenia. Výhody a povinnosti sa rozdeľujú nespravodlivo, objavuje sa politikárčenie, neraz aj šikanovanie učiteľov vedením, kolegami, prípadne aj zmanipulovanými žiakmi a rodičmi. Pôvodná snaha takéhoto správania sa, získať bezpečnú pozíciu, nebýva dosiahnutá. Strach a neistota zostávajú.

Čo s tým? Netreba žiadne veľké revolúcie. Treba prenášať moc z vedenia a elity na ostatných členov kolektívu a to je dlhodobá každodenná drobná „práca". Vedenie musí byť kritizované za nesprávne rozhodnutia, pričom kritizovať sa dá rôzne, každý na svoj spôsob, možno i vtipnou poznámkou počas obeda. Najideálnejšie je riešiť problémy na spoločnej schôdzi, alebo v čo najširšom kolektíve členov. Začať sa dá i s menej konfliktnými pracovnými problémami. Poznám školy, kde sa na schôdzi nediskutuje a predmetové komisie sa zvolávajú počas veľkej prestávky. V princípe tam, kde chýba otvorená komunikácia nemôže vzniknúť demokratická spoločnosť.

Odoberať moc mocným je možné pridávaním moci slabším. Stačí prejaviť slabšiemu sympatie najlepšie priamo pred vedením, členmi elity a čo najširšou verejnosťou, nie len medzi štyrmi očami, alebo v malej uzatvorenej skupinke, ako je to v problémových situáciách u nás bežné.

Spôsobov ako podporiť slabších členov a vytvárať spravodlivý systém sa dá nájsť veľa. Dôležité je uvedomiť si, že aj malé snahy sa nabaľujú ako snehová guľa a prinášajú výsledky. Demokraciu si treba vytvoriť. Nespadne ani zo Sovietskeho Zväzu ani zo Spojených štátov.

Bezpečie a slušnosť má určite vyššiu hodnotu ako hrubý a lacný úspech. A zdá sa, že najlepšie bezpečie pred aroganciou moci je vo vytvorení takéhoto vzájomného ochranného systému.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump zrušil summit, čo bude ďalej? Štyri scenáre vývoja

Možné je všetko. Že sa nezmení prakticky nič, ale aj to, že vypukne vojna.

SVET

Minister Stropnický: Politiku ovládol kazisvet, odchádzam

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí.

DOMOV

Matečnú odvolávajú už osem hodín, rozprava pokračuje

Ministerka čelí veľkej kritike.


Už ste čítali?