Ale čo ak tak nie je, ak štát nefunguje? Ak nefungujú súdy, ak si podniky nemusia navzájom vyrovnávať účty, ak zamestnávatelia môžu zamestnávať a nevyplácať mzdy, ak štát neručí za úroveň škôl, za dodržiavanie ľudských práv, rozkráda vyzbierané financie, ..., ak si občan sám musí chodiť po štátnych úradoch zisťovať, či im niečo nedlží, ak štátna televízia funguje ako komerčná, ...?
Niekedy ma až zamrazí pri pomyslení, čo by sa stalo s našou krajinou, keby ju nezachraňovali občania. Občania, ktorí napriek všetkému platia štátu dane a iné poplatky. Ktorí pracujú napriek tomu, že ich plat dosahuje, prípadne i nedosahuje hranicu chudoby, ktorí sa nestrkajú do autobusu a ktorí uhýbajú autám vysoko prekračujúcim povolenú rýchlosť. Občania, ktorí chcú pracovať zmysluplne, platiť do poisťovní, splácať hypotéky, diaľkovo študovať, blogovať, športovať, vychovávať deti, ... Občania, ktorí sa snažia byť príjemní a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Až sa mi niekedy zdá, keď si porovnávam dnešný stav s tým spred dvadsiatich rokov, že konšpiračné názory o úmysle zničiť naše školstvo, televíziu a ľudský potenciál, mali niečo do seba. Pretože výsledný efekt je nečakane a neuveriteľne pozitívny.
